POKLADAČ KÁBLOV SČH 150K NA TRATI ŽILINA – RAJEC

Množstvu problémov a nedorozumení dokážu ľudia predísť vhodnou vzájomnou komunikáciou. Platí to nielen v rodinných vzťahoch, ale aj na pracovisku. Niekto využíva maily, ale napríklad výpravcovia sa pri riadení vlakovej dopravy nezaobídu bez telefonického dorozumievania. Telefónne linky aj okruhy zabezpečovacích zariadení na trati Žilina – Rajec boli dlhé roky vedené v nadzemnom vedení, ktoré pričasto priťahovalo pozornosť zlodejov. Pohár železničiarskej trpezlivosti pretiekol, preto kábelári v septembri položili do zeme káble. Kto si ale predstavuje chlapov s krompáčmi a lopatami, ako pozdĺž koľaje lopotia v kilometrových výkopoch, je na omyle. Namáhavú robotu efektívne a rýchlo vykonal koľajový pokladač káblov z SMSÚ OZT KT Zvolen.

Železničná doprava medzi Žilinou a Rajcom 8. septembra stíchla, iba pri priecestí v Rajeckých Tepliciach stojí hneď zrána na koľaji špeciálny stroj. Naložený je bubnami s natočenými káblami, zozadu z neho vyčnieva mohutné rýpadlo s koncami káblov. Aj keď trať patrí do rajónu OR Žilina, okolo stroja chodia chlapi od Zvolena. „Koľajový pokladač káblov sme získali v roku 1995. ŽSR vlastnia len jediný takýto stroj s celoslovenskou pôsobnosťou. Tu na rajeckej trati ukladáme naraz do zeme oznamovací kábel pre telefónne linky, zabezpečovací pre prenos stavov priecestných zabezpečovacích zariadení a k nim dávame aj plastovú chráničku pre optický kábel,“ prekrikuje hluk stroja Ing. Ján Dvorský, vedúci SMSÚ OZT KT Zvolen. Po deviatej ráno sa pokladač rozbieha k Lietavskej Lúčke a rýpadlo sa zaborí do zeme. Vľavo, vo vzdialenosti 2,35 m od osi koľaje robí v zemi úzku ryhu. Na jej dne v hĺbke 80 cm od nivelety koľaje poloautomaticky ukladá káble s chráničkou, ktoré okamžite zakryje zemina a štrk. Desiatky metrov takto ukrajujeme rýchlosťou chôdze, keď odrazu zaznie: „Stojíme!“ Pred nami je priepust. Ján Dvorský rozdá inštrukcie, pokladač sa posunie vpred o pár metrov a rýpadlo sa vynára zo zeme. Káble sú cez priepust vedené v kovovej chráničke, no hneď za ním sa rýpadlo opäť ponára do štrku. Po chvíli ale opäť stojíme, tentoraz je jeden z bubnov takmer prázdny. Chlapi zviažu zvyšok kábla so začiatkom ďalšieho a pokračujeme ďalej. Kábel sa však už odvíja z druhého bubna. Po hodine práce a prejdení dvoch kilometrov prichádzame k priecestiu pri zastávke Poluvsie. Stroj zastavuje, chlapi zoskakujú, aby na pokladači vymenili takmer prázdne bubny za nové, plne omotané káblami. „Pokladač nepoškodzuje koľajový zvršok a spodok tak, ako ručné výkopy. Jeho rýchlosť je závislá od spádu trate, počtu mostov a technických objektov, pri ktorých musíme zastať. Problematická je trať s väčšími prekážkami, ktoré stroj nedokáže obísť. Tam sme odkázaní na ručné výkopy,“ vysvetľuje počas prestoja Ján Dvorský. O chvíľu sa ale rýpadlo opäť zaryje do zeme a stroj smeruje k Lietavskej Lúčke. Takto budú pokračovať postupne až k Žiline. Najskôr prejdú úseky, v ktorých je káblová trasa naprojektovaná po ľavej strane koľaje. Kábelári zo Zvolena potom prehodia rýpadlo na pravú stranu pokladača a doplnia chýbajúce úseky. Akurát ich mrzí, že pre nedostatok finančných prostriedkov nepoložia do zeme káble pozdĺž celej 21-kilometrovej rajeckej trate. Nedotknutým a s nadzemným vedením ešte ostane 6-kilometrový úsek  medzi Rajeckými Teplicami a Rajcom.

Fotogaléria k článku: