Traťové stroje v múzejných zbierkach

Článok publikovaný 3.11.2013 o 21:16
Autor:  Ing. Michal Tunega
článok má 2 komentárov Môžete zanechať komentár.

Nástup veľkej mechanizácie v traťovom hospodárstve nastal vo väčšej miere až po druhej svetovej vojne, teda v období, kedy železnica na území bývalého Československa mala už vyše sto rokov. Koncom 40. rokov 20. storočia bolo dovezených niekoľko podbíjačiek a čističiek zo Švajčiarska, pomocou ktorých sa podarilo odbúrať časť namáhavej ručnej práce. Ďalšie vlny nástupu traťových strojov prebehli v prvej polovici 60. rokov 20. storočia s príchodom sovietskej mechanizácie, zavádzaním strojov domácej výroby  a v nasledujúcich dekádach aj dovozom strojov od výrobcov zo západu. Pre práce pri výstavbe, opravách a údržbe tratí to bol veľký krok vpred, čo priaznivo vplývalo aj na rozvoj železnice ako takej. Význam mechanizácie a špeciálnych koľajových vozidiel pre železnicu sa však v zbierkach železničných múzeí a v múzeách pokrývajúcich železničnú dopravu neodzrkadľuje náležitým pomerom.

2. Problematika zbierkotvorby v oblasti traťových strojov
          V súčasnosti sa na území bývalého Československa nachádza niekoľko desiatok múzeí a expozícií zameraných na železničnú dopravu. Väčšinou sú však zamerané na oblasť, v ktorej sa nachádzajú, nemajú prierezový charakter a traťovému hospodárstvu sa venujú len okrajovo. Ak neberieme do úvahy múzeá, ktoré zozbierali, alebo vystavujú drezinu, či motorový vozík, tak len zlomok múzeí v Českej republike a na Slovensku má vo svojich zbierkach traťové stroje, resp. mechanizáciu a prezentuje ich verejnosti. Tento stav súvisí najmä s tým, ako široká verejnosť vníma traťové stroje. Bežný cestujúci zo železnice vníma predovšetkým staničné priestory, v ktorých sa pohybuje počas cestovania, vníma rušeň, ktorý ťahá jeho vlak, vozne v ktorých cestuje a ostatnému okoliu už venuje menšiu pozornosť. Počas samotnej jazdy má už obmedzené možnosti spoznávať ďalšie vozidlá, zariadenia a predmety, ktoré sa na železnici vyskytujú. Do tejto skupiny patria traťové stroje. Obyčajní ľudia s nimi bežne neprichádzajú do styku, sú pre nich pomerne zložité, ich funkcia zväčša nejasná a napríklad pre svoju hlučnosť, prípadne vzhľadovú ošumelosť môžu pôsobiť neatraktívne až odpudivo. Preto sa do podvedomia väčšiny ľudí nevryli a nevrývajú ako rušne a vozne. Z toho následne vyplýva činnosť väčšiny múzeí pri tvorbe svojich expozícií – snažia vo výstavných priestoroch prezentovať veci vzácne, atraktívne a verejnosti povedomé. So súčasným prihliadnutím na priestorové možnosti väčšiny múzeí sa nemožno diviť, že sa traťové stroje v expozíciách nenachádzajú, alebo len veľmi zriedka a ustupujú predmetom, vozidlám a zariadeniam pre železnicu typickejším. Ešte menej priaznivý stav je v oblasti prevádzkovania v múzeách zachovaných traťových strojov. Okrem zopár žeriavov a pravdepodobne jednej strojnej podbíjačky SP 63 sú jedinými zástupcami mechanizácie v expozíciách múzeí osobné dreziny a motorové vozíky.
         Ďalším dôvodom, prečo sa múzeá zamerané aj na železničnú dopravu nedostatočné venujú traťovej mechanizácii je ich nedostatočný prehľad v oblasti a zameranie. Zamestnanci múzeí vytvárajúci zbierky sa zameriavajú len na úzky okruh vozidiel, či predmetov a nevytvárajú prierezové zbierky zo všetkých odvetví železničnej dopravy. Tento problém však opäť v prípade mnohých múzeí súvisí s nedostatočnými priestormi na deponovanie zozbieraných artefaktov, preto múzeá zbierajú v prvom rade to, čo je najzaujímavejšie pre potenciálnych návštevníkov a čo je potrebné zachovať, a až potom sa zameriavajú aj na ostatné oblasti. V tomto ponímaní je ale ťažko pochopiteľný prípad Národního technického muzea v Prahe, ktoré len prednedávnom s hrôzou zistilo, že vo svojich zbierkach nemá taký typický artefakt traťového hospodárstva, akým je motorový vozík Vm Tatra T 14/52.
3. Múzeá, zbierky a expozície s traťovými strojmi
          Zo všetkých múzeí na území bývalého Československa sa len minimum zaoberá aj traťovými strojmi a z toho mála nie všetky ich aj prezentujú verejnosti.
3.1 Česká republika
                V Českej republike je známa svojimi aktivitami Zubrnická muzeální železnice. Tá sa venuje jednak železničným vozidlám, ale má aj expozíciu venovanú údržbe a opravám tratí, v ktorej sú umiestnené viaceré osobné a nákladné dreziny, portálové žeriavy Vošahlík, ručný žeriav JŽ 600, vozíky Mamatej so zariadením na prepravu koľajníc a podobne.
Národní technické muzeum väčšinu svojich zozbieraných traťových strojov nemá vo vystavovateľnom stave, príležitostne sú však niektoré z nich prístupné verejnosti v depozitári v Chomutove. Medzi zozbierané stroje patrí napríklad snehomet Henschel, prúdový rozmrazovač z vlečkovej prevádzky spoločnosti Škoda Mladá Boleslav, vozidlo na prehliadku trakčného vedenia – tzv. „želva“, niekoľko osobných drezín a už aj motorový vozík. Predpoklad je, že postupne budú do zbierok múzea zaraďované aj ďalšie mechanizmy a stroje.
Rozsahom malú expozíciu prevádzkuje spolok Zinopa v staničke Sudoměř u Mladé Boleslavi. Expozícia je zameraná na historické dreziny, jej súčasťou je ale aj nákladná drezina sovietskeho pôvodu typu AGMu, ktorá je pravdepodobne na území bývalého Československa jediná zachovaná v pomerne kompletnom stave.
Ďalšie zachované traťové stroje možno nájsť napríklad v Železničnom múzeu Lužná u Rakovníka (snehomet Henschel, snehový pluh Riga, ručný koľajový žeriav), Železničnom múzeu Výtopna Jaroměř (osobná a nákladná drezina, ručný žeriav JŽ 600, tárovací vozeň ), viacero osobných drezín, vozíkov Tatra 14/52 Vm a MUV 69 vlastní Podblanický vědecko-technický klub železniční z Benešova. Mnohé mechanizmy a traťové stroje určené na zachovanie sa nachádzajú v stave ČD, napríklad vozidlá na prehliadku a údržbu trakčného vedenia radu M 144.0 alebo M 263.0, dve strojné podbíjačky SP 63 sú vystavené na pomníkoch v areáloch súkromných spoločností, viacero spolkov vlastní vozidlá M 131.2. Naopak v bežnej prevádzke ostáva napriek svojmu veku veľké množstvo prívesných vozíkov k motorovým vozíkom Tatra T 14/52 Vm, žeriavov EDK 10 pôvodne používaných na zbrojenie parných rušňov uhlím a jedna strojná podbíjačka SP 62 vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
3.2 Slovenská republika
          Zbierkotvorba v oblasti traťových strojov a špeciálnych vozidiel na Slovensku je v porovnaní so stavom v Českej republike významne rozdielna. Z inštitúcií sa systematickej zbierkotvorbe v danej oblasti venuje len Múzejno-dokumentačné centrum, organizačná zložka Železníc Slovenskej republiky (dosiahnuté výsledky sú popísané v poslednej podkapitole). Traťové stroje má vo svojich zbierkach aj Slovenské technické múzeum, ale toto sa železničnej doprave nevenuje, zbierku nezveľaďuje a nedopĺňa. Jej súčasťou sú: automatická strojná podbíjačka typu ASP 400, smerovací stroj PRM 1, kráčajúci zhutňovač KZ 1000, dva portálové pokladacie žeriavy Vošahlík, dva podvozky Rollad vz. 53, niekoľko kusov drobnej mechanizácie a sady ručného náradia (okrem podbíjačky ASP 400 vystavenej v bratislavskom Múzeu dopravy sú všetky vymenované stroje a zariadenia umiestnené v priestoroch Múzejno-dokumentačného centra ŽSR). Všetky tieto zariadenia boli získané od zanikajúceho železničného vojska. Keďže od armády mohla majetok prevziať len štátom zriadená inštitúcia, voľba padla práve na Slovenské technické múzeum, ktoré má zo slovenských múzeí k železničnej doprave najbližšie (okrem iného prevádzkuje aj Múzeum dopravy v Bratislave). V budúcnosti sa plánuje prevedenie tejto zbierky pod Múzejno-dokumentačné centrum Železníc Slovenskej republiky.
          Okrem strojov v múzeách sa na Slovensku nachádza jedna výhybková strojná podbíjačka typu WE 75 na pomníku v areáli Mechanizačno-dopravného strediska Štrba, v Podbrezovej je na pomníku spolu s parným rušňom typu CS 400 umiestnený trojnápravový snehový pluh, donedávna bol na pomníku na stanici v Zbehoch motorový vozík Tatra T 14/52 Vm, niekoľko prívesných vozíkov je rovnako umiestnených na pomníkoch (Tvrdošovce, Štrba,…) a železničné učilište v Košiciach dlhodobo disponovalo motorovým vozňom na prehliadku a údržbu trolejového vedenia M 131.2037, ktorý neskôr prevzalo občianske združenie Klub historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach. Rovnako ako v Českej republike sa dodnes používa v bežnej prevádzke mnoho prívesných vozíkov k motorovým vozíkom Vm a potrebám rušňových diep slúži niekoľko zauhlovacích žeriavov typu EDK 10 z 50. rokov 20. storočia.
3.3 Nerealizované projekty
          Situácia v oblasti prezentovania zachovaných traťových strojov a zariadení, histórie výstavby a údržby železničných tratí a traťového hospodárstva mohla byť na území bývalého Československa pomerne priaznivá, ak by sa zrealizovali dva projekty. Prvým malo byť múzeum zamerané práve na stavbu a opravy železničných tratí a malo sa nachádzať v priestoroch rušňového depa v Olomouci. K realizácii tohto zámeru nedošlo a v roku 2012 bola na danom mieste otvorená expozícia historických koľajových vozidiel. Druhým projektom mala byť expozícia stavby a údržby tratí a železničného vojska v Hronci. Mala sa skladať z traťových strojov zoradených do tematických okruhov: počiatky mechanizácie stavby tratí, obnovovací prúd, čistenie štrkového lôžka, údržba tratí a stavba a údržba úzkorozchodných tratí. Súčasťou mala byť aj budova s expozíciou malej traťovej mechanizácie a drezín a mobilná časť, ktorú by tvoril upravený osobný vozeň s plošnými a trojrozmernými exponátmi. Projekt bol založený na získaní vybraných traťových strojov od vtedy ešte existujúceho železničného vojska, využití zbierky Múzejno-dokumentačného centra ŽSR a Čiernohronskej železnice a získaní vybraných priestorov v stanici Hronec. Keďže sa nepodarilo dané priestory v stanici od ŽSR získať, projekt nakoniec nebol realizovaný a zostal len v papierovej podobe.
4. Múzejno-dokumentačné centrum Železníc Slovenskej republiky
          Múzejno-dokumentačné centrum (ďalej len MDC) je organizačnou zložkou Železníc Slovenskej republiky a má charakter slovenského podnikového železničného múzea. Komplexne dokumentuje dejiny železničnej dopravy na území Slovenska. Okrem iných činností vytvára prierezovú zbierku vozidiel, zariadení, predmetov a iných artefaktov jednotlivých odvetví železničnej dopravy. Súčasťou zbierky sú aj trojrozmerné artefakty z oblasti traťového hospodárstva, výstavby a údržby tratí. Jednotlivé traťové stroje sú uložené v niektorom z depozitárov  MDC, alebo sú vystavené buď v Železničnom múzeu Bratislava východ (múzeum je súčasťou základného pracoviska MDC), alebo v Múzeu dopravy v Bratislave, prípadne sú zverené niektorému z občianskych združení, s ktorými MDC spolupracuje. V depozitári MDC sa v súčasnosti nachádzajú: rôzne ručné a motorové dreziny, ručné a motorové vozíky a prívesné vozíky k nim, motorový žeriav JŽM 600, dva portálové žeriavy Vošahlík, dva trojnápravové snehové pluhy, pluh na úpravu štrkového lôžka typu KP 1, dve čističky štrkového lôžka SČ 200 a DELČ 800, sklopný vozeň Dumpcar staršieho prevedenia Nass, vozidlo na prehliadku a údržbu trolejového vedenia „želva“ a merací vozeň pevných trakčných zariadení. V Múzeu dopravy je z oblasti mechanizácie vystavená motorová drezina Tatra T15/52, ručný trojnápravový žeriav a trojnápravový snehový pluh. Železničné múzeum Bratislava východ verejnosti prezentuje parný snehomet Henschel, parný žeriav Škoda s nosnosťou 50 t, dve dreziny poháňané ľudskou silou, motorové dreziny Warszawa a Tatra T 15/52 s karosériou Škoda STW, motorové vozíky Tatra T 14/30 a T 14/52, prívesný a ručný vozík a na krátkom koľajovom poli ručný žeriav JŽ 600 a strojnú podbíjačku SP 63 (na poli sú ďalej smerovací stroj PRM 1 a zhutňovač KZ 1000 zo zbierok Slovenského technického múzea). Toto koľajové pole by malo byť v budúcnosti doplnené o vyššie spomínaný pluh KP 1 a dva žeriavy Vošahlík. Občianske združenia na Slovensku majú zo zbierok MDC momentálne zverené nasledujúce stroje a zariadenia: strojná podbíjačka SP 63 vo Vrútkach, žeriavy EDK 10/2 a EDK 300 a trojnápravový tárovací vozeň v Bratislave.
Postupne by mali byť zbierky MDC doplnené o ďalšie traťové stroje a mechanizmy: motorový vozík MUV 69 s prívesnými vozíkmi typu PV a PVK, vozíky Mamatej so zariadením na prepravu koľajníc ZPK 56, sovietsky pracovný vozeň DGKu 5, snehová fréza KSF 70, prúdový rozmrazovač  PR M 701, pluh na úpravu štrkového lôžka PUŠL 71, stroj na výmenu podvalov SVP 74, strojná podbíjačka SP 62, výhybková automatická strojná podbíjačka Plasser & Theurer 07-275, pokladač UK 25/18 s motorovým plošinovým vozňom MPD a vozňom s valčekovou dráhou (pokladač PKP 25/20 je menej vhodný, pretože jeho používanie bolo pôvodne späté so železničným vojskom, nie s bývalými Československými dráhami), čistička za hlavami podvalov SČH 150, zvarovací stroj PRSM 3, pojazdná meniareň, vozeň používaný pri opravách a údržbe trolejového vedenia, merací vozeň železničného zvršku, starší výsypný vozeň Sa, výsypný vozeň Chopperdozátor Vb 411a  žeriav EDK 80. Získanie týchto strojov závisí predovšetkým od ich dostupnosti, prevádzkovej potreby  u súčasného vlastníka, resp. prevádzkovateľa a ich technického stavu. V neposlednom rade je potrebné brať do úvahy aj priestorové možnosti pracoviska MDC a zbierkotvorbu v ostatných oblastiach. Ak by sa však podarilo vymenované mechanizmy do zbierok MDC získať, dosiahlo by sa významné umocnenie komplexnosti zbierky.

              



Komentáre


  1. anonym píše:

    PRSM 3 sú asi dva kusy na Zvolen – východ. Nevypadajú byť v nejakom zachovalom stave… 🙂

  2. MichalT MichalT píše:

    MUV 69 a EDK 80 by už boli vybavené … 😉

Pridaj komentár